V prvej tretine 20. storočia sa v Podhorí na svadbu pripravoval „radosňík" – veľký obradový koláč. Ďalej to boli takzvané „žomle" – menšie podlhovasté koláče pletené „vo troje" alebo „vo štvore", makové a orechové záviny a tvarohový koláč. Pekávali sa v chlebových peciach.
„Radosňík" pripravovala krstná matka nevesty z kysnutého cesta pletením zo štyroch šúľkov. Piekla ho na „plachu" – okrúhlom pekáči. Pletenec umiestnila po jeho obvode a do stredu dávala pohár alebo plechový hrnček potretý masťou a zaťažený kameňom, aby ho pri podkysnutí koláča nezodvihlo. Napokon sa pletenec ozdobil figúrkami, najčastejšie v podobe vtáčikov, klasov a srdiečok. Pripravovali ich z tuhého cesta pripraveného z múky, soli a vody alebo z tvrdšieho kysnutého cesta. Približne od 30. rokov 20. storočia si ženy z niektorých domácností koláč objednávali v pekárni v Banskej Štiavnici. Recept a jeho podobu si pamätá už len niekoľko najstarších žien.