Na fotografiách je zaznamenaný ženský odev – polokroj – prechodná forma medzi tradičným a mestským typom odevu, ktorý v Polomke v čase výskumu nosilo 12 žien. Patria medzi ne Anna Pohančaníková a Emília Lihanová.
Odev tvorí: blúzka, sveter, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa „obruśťok“ – zástera, „kapka“ – čepiec a šatka na hlavu.
Svetre sú pletené strojom. Pod svetrom majú ženy oblečené priliehavé plátenné blúzky. Namiesto blúzky často nosia aj tenké tričká. Spodné sukne zhotovené z plátna siahajú niže kolien. Vrchné sukne sú ušité z tesilu. Zástery sú zdobené vytkávaním. Zástera s čiernou prietkou je lemovaná vyšívanými zubami, zástera s farebnou prietkou naskladaným pásom madeiry. Ženy majú vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti majú skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepce trojuholníkového tvaru sú vyšívané tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov nedodržiavajú.
Žena s čiernou šatkou na hlave je oblečená v smútočnom odeve, druhá žena vo všednom odeve.
Obidve majú na nohách obuté „remenie“ – kožené čižmy. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka alebo „patricki“ – koráliky uviazané okolo krku, ktoré obidve ženy nosia aj v domácom prostredí.