Na fotografii sú zaznamenané Margita Pavlendová (1935), Angela Korčoková (1931), Angela Vyletelová (1931), Angela Svoreňová (1931), Mária Hnilicová (1931) a Mária Parobková (1931) z Horného Badína.
Dievčatá majú oblečené „ľipiťinki“ – čierne tenké kabátiky s naberanými volánmi v spodnej časti. Predok a konce rukávov sú zdobené našitými stuhami a šujtášmi – úzkymi šnúrkami. Dievčatá majú na hlavách uviazané biele vyšívané plátenné šatky olemované čipkou.

1. spomienkové rozprávanie o úprave vlasov vydatých žien
2. postup pri príprave účesu vydatých žien

1. spomienkové rozprávanie o úprave vlasov vydatých žien
2. postup pri príprave účesu vydatých žien

1. Na fotografii sú zaznamenané:
vľavo v pracovnom odeve Agnesa Oremová, narodená v roku 1929,
vľavo vo dverách Eleonóra Kováčová, narodená v roku 1895, vpravo v kožuchu s košom na chrbte Mária Klimentová, narodená v roku 1919.
2. Ženský zimný odev z Dolného Badína je datovaný do 1. polovice 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ alebo „sťahovička“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „spodné keceľe“ – spodné sukne, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kudmeň“ – kožuch. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna a siaha po bedrá. Predná časť je bez výzdoby, chrbtová časť je vyšitá „na krížik“ – krížikovou výšivkou. Košeľa je zhotovená z domáceho plátna, pod hrdlom sa zapína háčikom. Priečne cez rukáv je zdobená kombináciou viacerých vyšívacích techník. Čierny vzor, ktorý lemuje výšivku, nazývali „pavúčike“. Biely kožuch s dlhými rukávmi nazývaný „strakáň“ je v prednej časti bohato zdobený farebnými koženými aplikáciami a farebnými vlnenými brmbolcami. Na modrotlačovej sukni je uviazaná „šata“ – zástera z čierneho glotu. Skladá sa z dvoch dielov, ktoré sú zošité paličkovanou čipkou a farebným ozdobným spojovacím stehom. Je nariasená a všitá do „hadzoki“ – pása, ktorý zdobí krížiková výšivka. Pod sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Zdobí ich „ďierčenuo višívaňia“ – výšivka po vytiahnutej niti, štepovanie strojom, krížiková výšivka alebo našité farebné stuhy. Žena má na nohách obuté kožené čižmy s tvrdou sárou.
Vydaté ženy nosili vlasy rozdelené na pútec – na dve polovice, ktoré pevne omotávali tkanými šnúrkami. Ak mala žena riedke vlasy, pridávala si k nim konopu, ľan alebo „návlake“ – šnúry upradené z konopných nití. Omotané pramene vlasov si ženy ovinuli okolo hlavy a na to si založili čepiec a šatku. Cez čepiec sa uväzovali stuhy rôznych farieb podľa veku nositeľky alebo príležitosti nosenia.

1. Na fotografii sú zaznamenané:
vľavo v pracovnom odeve Agnesa Oremová, narodená v roku 1929,
vľavo vo dverách Eleonóra Kováčová, narodená v roku 1895, vpravo v kožuchu s košom na chrbte Mária Klimentová, narodená v roku 1919.
2. Ženský zimný odev z Dolného Badína je datovaný do 1. polovice 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ alebo „sťahovička“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „spodné keceľe“ – spodné sukne, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kudmeň“ – kožuch. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna a siaha po bedrá. Predná časť je bez výzdoby, chrbtová časť je vyšitá „na krížik“ – krížikovou výšivkou. Košeľa je zhotovená z domáceho plátna, pod hrdlom sa zapína háčikom. Priečne cez rukáv je zdobená kombináciou viacerých vyšívacích techník. Čierny vzor, ktorý lemuje výšivku, nazývali „pavúčike“. Biely kožuch s dlhými rukávmi nazývaný „strakáň“ je v prednej časti bohato zdobený farebnými koženými aplikáciami a farebnými vlnenými brmbolcami. Na modrotlačovej sukni je uviazaná „šata“ – zástera z čierneho glotu. Skladá sa z dvoch dielov, ktoré sú zošité paličkovanou čipkou a farebným ozdobným spojovacím stehom. Je nariasená a všitá do „hadzoki“ – pása, ktorý zdobí krížiková výšivka. Pod sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Zdobí ich „ďierčenuo višívaňia“ – výšivka po vytiahnutej niti, štepovanie strojom, krížiková výšivka alebo našité farebné stuhy. Žena má na nohách obuté kožené čižmy s tvrdou sárou.
Vydaté ženy nosili vlasy rozdelené na pútec – na dve polovice, ktoré pevne omotávali tkanými šnúrkami. Ak mala žena riedke vlasy, pridávala si k nim konopu, ľan alebo „návlake“ – šnúry upradené z konopných nití. Omotané pramene vlasov si ženy ovinuli okolo hlavy a na to si založili čepiec a šatku. Cez čepiec sa uväzovali stuhy rôznych farieb podľa veku nositeľky alebo príležitosti nosenia.